Cez víkend sa súťažný tím zúčastnil otvorených majstrovstiev Maďarska. Do Budapešti cestovalo 16 zápasníkov, z toho jedna žena, aby si vyskúšali svoje BJJ v zápasoch proti ľudom z iných klubov a krajín. Zastúpenie tu mali kluby z Maďarska, Slovenska, Česka, Chorvátska, Srbska, Rumunska a Čiernej Hory. Všetci bojovali statočne a siahli až na dno svojich síl a možností. Protivníci boli tvrdí a technickí, ale držali sme sa dobre.
Zastúpenie sme mali aj v súťaži tímov, kde sme získali tretie miesto a doniesli domov pohár. Okrem tímového úspechu sa darilo aj jednotlivcom. Medailu si priniesol aj Maťo Pavluvcik, ktorý dominoval v každom zápase, počúval moju inštruktáž a nikto na ňom nezískal ani jeden bod. Dva zápasy ukončil škrtením. V poslednej minúte posledného zápasu zaváhal a vo vedení 7:0 dostal naskočený armbar a prehral. Striebro v kategórii white belt -82kg bolo doma. Ďalším kto si nekompromisne išiel za víťazstvom bol Milan. Napriek preťaženým lakťom a bolesti po druhom zápase ešte zabojoval, vyhral ďalšie tri zápasy a zobral zlato v kategórii white belt -88kg. Radosť bola veľká a Milan to zvládol presne podľa mojich očakávaní. Medailistkou bola aj Alenka. S kľudom a rozvážnosťou veterána, po nedávnom tehotenstve a po 3 mesiacoch "tréningu" vošla na žinenku a predviedla čo spraví so ženou to, keď má za sparingpartnerov mužov s priemernou váhou 85kg. Prešla s prehľadom svojou divíziou a priniesla si zlato white/blue belt +65kg. Nasledovali zápasy blue beltov kde si Miško "vysekaný" Kukumberg prešiel svojou divíziou a na ceste za zlatom ho až vo finále zastavil nahnevaný Srb, s ktorým Miško prehral na body. Striebro blue belt -82 kg bolo na svete a putovalo k nám.
Toto boli medaily ale bolo nás viac. Musím spomenúť mladého 14ročného Dominika Kolářa ktorý je najmladším členom nášho klubu. Bojoval hrdo v kategórii do 70 kg s mužmi s priemerným vekom 25 rokov a v prvom tesnom zápase prehral. Už len jeho odvaha nastúpiť do takejto divízie, ho robí pre mňa neskutočným hrdinom. Má toho ešte veľa pred sebou a je na dobrej ceste. Ďalší z maloletých, 17 ročný Jakub Lazový, tiež bojoval v tejto divízii. Mladý hrdina zabojoval v prvom zápase a svojím nástupom vystrašil svojho dospelého súpera. Vyšiel mu pekný takedown a pozične dominoval. Škoda a ľutujem toho, ale jeho druhý zápas som nestihol. Bol som na vedľajšej žinenke a nevšimol som si mladého samuraja. Viem len, že prehral, ale ako som hovoril títo mladí chalani sú budúcnosťou slovenského Bjj. Klobúk dole mladí, poznám mužov čo do súťaže nikdy nenastúpili a nenastúpia. Ďalšia nádej nášho klubu mladý Kubo"Robocop" Petrik vyhral svoj prvý zápas, ale na svojho druhého súpera už nestačil. Tesne prehral na body. Zápas ktorému sa veľmi potešil prišiel až v kategórií Open Weight kde nesklamal a dokončil svoj slávny triangel. V ďalšom zápase však prehral, ale ten triangel na súťaži takéhoto rázu mu to všetko vynahradil. V tejto váhe bol Braňo Karla, ktorý vyhral svoj prvý zápas škrtením"luk a šíp"a v druhom zápase so silným súperom, ktorého vo finále zastavil náš Milči, prehral. Prišla Open Weight a Braňo si to všetko vynahradil armbarom v prvej minúte na súperovi, ktorý vážil 130kg. Radosť bola očividná. Nemôžem zabudnúť na Jakuba Bagira Kotiana, ktorý vo svojom prvom zápase dominoval a ukázal koľko je white belt schopný dokazovať za rok tréningu a popri zraneniach. Nanešťastie však v druhom zápase prehral. Hlavu hore Kubo, bol to parádny výkon. Ďalej tu bol Július Kompas, ktorý podcenil rýchlosť situácie a nestihol ubrániť armbar rútiaci sa jeho smerom. Sklamanie bolo očividné, ale všetci sa učíme na prehrách. Preto som rád, že som v pondelok videl Jula na tréningu a v jeho prospech sme robili obrany na armbar. Tiež rešpekt Julovi za bojového ducha. Sklamaný bol, ale Guča, ktorý prehral vo váhe, aj v otvorenej divízii a aj v tímových zápasoch. Všetci dobre vieme aké je Gučove Bjj. Je to jeden z našich najlepších blue beltov, preto nám tých prehier bolo ľúto. Neraz som odchádzal z tréningu nešťastný čo mi všetko tento moták porobil, ale stále som sa ukájal myšlienkou, že som ho to aj tak naučil ja. Hlavu hore Guča, každý môže mať zlý deň. Nesmiem zabudnúť na ďalšieho bojovníka, v kategórií -88kg white belt súťažil Robo. Ten počas svojho prvého zápasu trochu zamrzol a žiadny z mojich výkrikov ho nepovzbudil natoľko, aby smer zápasu zvrátil. Strávil ho celý v stoji a keďže jeho súper mal taký istý plán (takedown a guard pass), ani jednému z nich nevyšiel. Skončilo to tesne 2:1 na výhody pre súpera. Robo, ale v tímových zápasoch podporil svoj tím a vyhral nad maďarským blue beltom. V ďalšom zápase, keď bolo už skoro osem hodín a ľudia zaspávali pri bodovaní, 15sekund do konca rozhodca spravil výhody v prospech súpera (zase blue belta) a Robo prehral. Musíme spomenúť aj Daniela "Kamion" Archleba Levickeho. Na takýchto turnajoch seniorské divízie nie sú, takže rešpekt Danovi za sekanie sa s mladými bujakmi. Vo svojej váhe do 100kg dostal chalana, ktorý mu dal triangel v druhej minúte neskôr to celé vyhral. V tímoch bol Daniel porazený Rumunom, ale žiaľ si vynahradil dvoma senzibilnými masážami večer na hoteli. A skoro som zabudol. Naša MMA superstar Robo"Drakulinko" Pukač. Nastúpil prvý raz do súťaže v kimone a napriek jeho vyhratým grapplingovým turnajom, zistil hneď v prvom zápase odkiaľ vietor fúka medzi blue beltami. Nerozvážne nechudol do 82ky a nastúpil medzi mastodontov do -88kg. Toto už je medzi blue beltami dosť silná divízia. V prvom zápase dostal judistu, ktorý ho dvakrát strhol na zem a na body vyhral. Škoda len, že ma Robo nepočul keď som kričal skoč guard, ukáž jiu-jitsu. Myslím, že by to dopadlo inak. Napriek tomuto zápasu sa Robo dokázal motivovať a podržal svoj tím. V tímových zápasoch ustál 5 minút so 130 kg vážiacim maďarským blue beltom a 20s do konca ho ešte strhol na zem. Radosť bola veľká. V ďalšom zápase vyhral na kimuru. Tentokrát ma počul dobre a s parádnym načasovaním dokončil súpera. Nemôžeme zabudnúť na Duška, ktorý sa snažil, ale svoj prvý zápas prehral. Tiež nevedel schudnúť kilo a zaregistroval sa do vyššej váhovky. Bojoval statočne, ale prehral na body. V hre sme mali aj Miška "šachistu" Hruškovica, ktorý v prvom zápase dostal Rakúšana, ktorý mal už dávno byť purple belt. Miško sa jeho škrteniu neubránil. Škoda toho, veď vieme akú ma Mišo dobrú hru, že mohol dokázať viac. Ja som kvôli zraneniu nezápasil, ale som nadmieru spokojný s výkonom našich bojovníkov a Alenky.
Športu zdar. Vidíme sa 8.decembra v Nových Zámkoch, kam si ideme pre medaile.
Ľubomír Repasky.